Domov arrow FAQs  
   
Domov    Tlačiť    Pridať k obľúbeným
Domov
Uvažujem o podnikaní
Ako začať
Odvody poistného
Účtovníctvo
Základné informácie
Legislatíva
FAQs
Dokumenty na stiahnutie
Linky
Blog pre podnikateľov
Vyhľadávanie
Kontakt
Nové položky menu
Príručka podnikateľa
Základy predaja
Katalóg firiem

FAQs

Najčastejšie kladené otázky - FAQ's

Dohoda o vykonaní práce a odvody do poisťovní

20. september 2006

Otázka: Aké sú zmeny v odvodoch do poisťovní u dohôd o vykonaní práce od 1.8.2006?

Odpoveď: Zákonom č. 310/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom  poistení v znení neskorších predpisov a s účinnosťou od 1.8.2006 došlo k niektorým zmenám v platení poistného.

Dohoda o vykonaní práce s osobou, ktorá má uzatvorenú okrem tejto dohody aj pracovnú zmluvu alebo je SZČO:

Poistenie

Zamestnanec

Zamestnávateľ

Spolu

Zdravotné poist. neplatíneplatíneplatí
Nemocenské poist. neplatíneplatíneplatí
Starobné poist. neplatíneplatíneplatí
Invalidné poist. neplatíneplatíneplatí
Úrazové poist. neplatí0,8 %z neobmedzeného vymer. základu zamestnanca – z vyplatenej odmeny0,8 %
Poist.v nezamest. neplatíneplatíneplatí
Garančné poist.neplatí0,25 %z vyplatenej odmenymaxim. VZ  25 911 Sk, čo je 65 Sk0,25 %
Rezervný fondsolidarityneplatíneplatíneplatí
Celkomneplatí1,05 %1,05 %
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dohoda o vykonaní práce s osobou, ktorá nemá uzatvorenú okrem tejto dohody aj pracovnú zmluvu a nie je ani SZČO, platí za ňu poistné štát:
 

Poistenie

Zamestnanec

Zamestnávateľ

Spolu

Zdravotné poist. pozri vysvetlivkupod tabuľkou * neplatí0 %alebo 14 %
Nemocenské poist. neplatíneplatíneplatí
Starobné poist. neplatíneplatíneplatí
Invalidné poist. neplatíneplatíneplatí
Úrazové poist. neplatí0,8 %z neobmedzeného vymer. základu zamestnanca – z vyplatenej odmeny0,8 %
Poist.v nezamest. neplatíneplatíneplatí
Garančné poist.neplatí0,25 %z vyplatenej odmenymaxim. VZ  25 911 Sk, čo je 65 Sk0,25 %
Rezervný fondsolidarityneplatíneplatíneplatí
Celkomneplatí, resp. zaplatí pri ročnom zúčtovaní 14 %1,05 %1,05 %alebo 15,05 %

vysvetlivka z tabuľky – Preddavky na poistné neplatí. Zaplatí poistné pri ročnom zúčtovaní za rok 2006, ale len vtedy, ak odmena z dohody o vykonaní práce, prípadne jeho ďalší príjem, ktorý podlieha dani z príjmov presiahne v období, kedy je poistencom štátu sumu 41 400 Sk/rok (je to ½ úhrnu minimálnych miezd, 12 mesiacov x 3450 Sk).

Potom pri ročnom zúčtovaní za rok 2006 zaplatí:

14 % - minimálne zo sumy 54 264 Sk/rok (4 522 Sk x 12 mes.)
- maximálne zo sumy 569 700 Sk/rok (47 475 Sk x 12 mes.)

Stravovanie zamestnancov

6. august 2006

Otázka: Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom stravné lístky v hodnote 100 Sk v záujme zákonného zabezpečenia stravovania. Je suma 55 Sk, čo je 55% z ceny stravného lístka daňovým nákladom zamestnávateľa?

Odpoveď: Okrem samotnej povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom v pracovných zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, Zákonník práce upravuje v ustanovení § 152 i povinnosť zamestnávateľa prispieť na toto stravovanie sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. 

V súčasnosti platí výška stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín vo výške 89 Sk. Zamestnávateľ je teda povinný t. č. prispievať na stravovanie svojich zamestnancov na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja maximálne sumou 48,95 Sk. Z uvedeného jasne vyplýva, že maximálna výška stravného, ktorú je možné v súčasnosti uznať za daňový výdavok, je čiastka 48,95 Sk. To znamená, že vyšnú časť 11 Sk (t.j. pri 100 korunovom stravnom lístku rozdiel 55 Sk – 48,95 Sk) nie je možné daňovo efektívne uplatniť (platí od 1.1.2006).

Opatrenie MPSVR SR č. 615/2005 Z. z. o úprave výšky sadzieb náhrad stravného pri tuzemských pracovných cestách)

6. august 2006

Otázka: Firma pôsobiaca v stavebníctve zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere. Pretože sa práce vykonávajú na celom území SR, má zamestnávateľ so zamestnancami dohodnuté v pracovnej zmluve miesto pravidelného pracoviska – miesto trvalého bydliska zamestnanca. Je zamestnávateľ za týchto okolností povinný zabezpečovať stravovanie zamestnancom?

Odpoveď: Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečovať zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu stravovanie v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Takémuto zamestnancovi patrí stravné za každý pracovný deň pracovnej cesty v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.  To znamená, že zamestnanec, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu a bolo mu za čas trvania tejto cesty vyplatené stravné, nemá súčasne právny nárok aj na stravovací lístok. 

U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy zamestnania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto (adresu) pobytu. Pretože v danom prípade je pracovníkov v stavebníctve, resp. pracovníkov na montážach možné považovať za zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy zamestnania, je potrebné ich pracovné aktivity na rôznych miestach územia SR považovať za pracovné cesty. 

Pre úplnosť možno pripomenúť, že takýmto zamestnancom možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o vykonaní práce dohodnúť odchylne od zákona o cestovných náhradách podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného.

Výdavky spojené s prenájmom kancelárie

6. august 2006

Otázka: Daňovník nadobudol živnostenské oprávnenie 1.1.2006, avšak už v roku 2005 si zriadil kanceláriu. Okrem iného už za mesiac december 2005 musel zaplatiť nájomné za predmetnú kanceláriu. Môže si tieto výdavky uplatniť pri podaní daňového priznania v roku 2006?

Odpoveď: Podľa § 4 ods. 4 zákona o dani z príjmov je možné do výdavkov uplatniť okrem iného aj nevyhnutné výdavky spojené so začatím podnikateľskej činnosti vynaložené pred získaním podnikateľského oprávnenia, t. j. napr. aj výdavky vynaložené v súvislosti s prenájmom a zriadením kancelárie, pretože ide o výdavky preukázateľne vynaložené na zabezpečenie príjmov z podnikania, ktoré daňovník dosiahne v roku 2006. 

6. august 2006

Otázka: Podnikateľ Peter zaplatil podnikateľovi Jánovi nájomné za kanceláriu v júli 2006, a to vo výške 120 000 Sk za obdobie júl 2006 až jún 2007. Môže si tieto výdavky uplatniť pri podaní daňového priznania za rok 2006?

Odpoveď: V zmysle zákona o dani z príjmu, ak je nájomné uhrádzané fyzickou osobou, za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná do daňových výdavkov najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. To znamená, ak podnikateľ Peter zaúčtoval v júli 2006 medzi daňové výdavky celú sumu 120 000 Sk, v rámci uzávierkových operácií na konci zdaňovacieho obdobia 2006 je potrebné preúčtovať sumu 60 000 Sk (časť pripadajúca na január až jún 2007) medzi výdavky nedaňové. Tieto budú ovplyvňovať základ dane podnikateľa Petra až v zdaňovacom období 2007, pretože súvisia s týmto zdaňovacím obdobím.



Životné minimum - sumy, platné od 1.7.2006
Životné minimum
Napísal RNDr. Marián Murín   

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením č. 291/2007 Z. z. ustanovilo sumy životného minima.

Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a)     5 130  Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b)     3 580  Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c)     2 340  Sk mesačne, ak ide o

1.      zaopatrené neplnoleté dieťa,
2.      nezaopatrené dieťa

Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. júla 2007.

Posledná úprava ( 20. júl 2007 )
Celý článok...
 
 
Vyhľadať na stránke

   Domov  Tlačiť  @ Kontakt Hore