Domov arrow Odvody poistného  
   
Domov    Tlačiť    Pridať k obľúbeným
Domov
Uvažujem o podnikaní
Ako začať
Odvody poistného
Účtovníctvo
Základné informácie
Legislatíva
FAQs
Dokumenty na stiahnutie
Linky
Blog pre podnikateľov
Vyhľadávanie
Kontakt
Nové položky menu
Príručka podnikateľa
Základy predaja
Katalóg firiem

Odvody poistného na zdravotné a sociálne poistenie

Veľakrát podnikatelia, či už ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo iné formy podnikania si kladú otázky, prečo musia platiť také vysoké odvody do poisťovní. Či to nie sú "zbytočné peniaze z ich vrecka" a pod. Nie je to tak, a nie sú tie platby zbytočné.

Účasťou na zdravotnom a sociálnom (t.j. nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení) poistení sa rozumie poistenie na krytie straty príjmu dosahovaného v súvislosti s vykonávaním zárobkovej činnosti, alebo podnikaní. Je potrebné myslieť aj na to, že môžem ochorieť, stane sa mi úraz a kedysi pôjdem aj do starobného dôchodku a aj vtedy budem potrebovať peniaze.

Občan, t.j. zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba (zárobkovo aktívny), je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z platných právnych predpisov v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia, to znamená, že tieto práva a povinnosti vychádzajú z právne povinného zákonného poistenia.

Podľa § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov je povinný platiť poistné

a)  zamestnanec,
b)  samostatne zárobkovo činná osoba,
c)  zamestnávateľ,
d)  štát.

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním  a s inou  samostatnou  zárobkovou  činnosťou bol vyšší  ako 12-násobok vymeriavacieho základu (minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. 

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá začala prevádzkovať alebo vykonávať činnosť v priebehu kalendárneho roka a v predchádzajúcom kalendárnom roku nemala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nemôže preukázať Sociálnej poisťovni výšku príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti výpisom z daňového priznania. Z tohto dôvodu nie je teda povinne nemocensky poistená a nie je ani povinná prihlásiť sa v pobočke Sociálnej poisťovne. 

Povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 

Ak SZČO nie je povinne nemocensky poistená, nie je ani povinne dôchodkovo poistená.

SZČO nie je povinne poistená v nezamestnanosti. Povinne poistený v nezamestnanosti je iba zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený. Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
b) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere,
c) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
d) vykonáva činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f)  vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,
g) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa na účely sociálneho poistenia považuje

a) osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
b) osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c) osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitných predpisov, s výnimkou znalca a tlmočníka, ak vykonávajú činnosť podľa zákona o znalcoch a tlmočníkoch ....,
d) osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) osoba, ktorá športovú činnosť vykonáva zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f)  osoba, ktorá vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

Základná charakteristika zdravotného poistenia

V zmysle Zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia č. 577/2004, Z. z. zdravotné poisťovne svojím poistencom hradia všetky druhy zdravotnej starostlivosti:

  • ústavnú zdravotnú starostlivosť,
  • primárnu ambulantnú starostlivosť vrátane stomatológie,
  • preventívne prehliadky a lekársku službu prvej pomoci,
  • odbornú starostlivosť so všetkými náročnými vyšetreniami,
  • dopravnú zdravotnú a leteckú záchrannú službu,
  • kúpeľnú liečbu na predvolanie pre deti a dospelých
  • špecializovanú liečbu v zahraničí, ak takú neposkytujú slovenské zdravotnícke zariadenia.

Zdravotné poisťovne v zmysle zákona uhrádzajú svojim poistencom lieky, očkovacie látky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky.

Základná charakteristika sociálneho poistenia

Nemocenské poistenie je poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.

Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú nemocenské dávky:

  • nemocenské
  • ošetrovné
  • vyrovnávacia dávka
  • materské

Dôchodkové poistenie je jedným z piatich typov sociálneho poistenia, ktoré od 1. januára 2004 zaviedol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Pred 1. januárom 2004 existovalo dôchodkové zabezpečenie ako súčasť sociálneho zabezpečenia.

V rámci dôchodkového poistenia existujú dva podsystémy:

a. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia
b. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.
(§ 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení)

Zo systému starobného poistenia sa poskytuje:

  • starobný dôchodok
  • predčasný starobný dôchodok
  • vdovský dôchodok
  • vdovecký dôchodok
  • sirotský dôchodok

Zo systému invalidného poistenia sa poskytuje:

  • invalidný dôchodok
  • vdovský dôchodok
  • vdovecký dôchodok
  • sirotský dôchodok

Poistenie v nezamestnanosti je poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti. Nárok na dávku, po splnení všetkých podmienok na priznanie, vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti.

Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Zamestnanec v pracovnom pomere má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť jeho nároky vyplývajúce z pracovného pomeru.

Zavedením úrazového poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ako osobitného systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") alebo choroby z povolania (§ 2 písm. c) zákona) sa s účinnosťou od 1.1.2004 nahradilo zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a vykonávané Sociálnou poisťovňou podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona 242/2001 Z. z. a neskorších predpisov.

Úrazové poistenie je konštituované ako povinné poistenie zamestnávateľa, ktoré ho má ochraňovať pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancom, ktorá mu vyplýva zo Zákonníka práce. Preto, na rozdiel od nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, je povinné úrazové poistenie viazané na zamestnávateľa, ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca (§ 24 zákona).

Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia, spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného charakteru. Niektoré úrazové dávky majú v zásade nadstavbový charakter k dôchodkovým dávkam (invalidný dôchodok, starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok) alebo k nemocenským dávkam (nemocenské), čo sa premieta aj do podmienok nároku na tieto úrazové dávky alebo na ich výplatu a na určovanie ich sumy.

Z úrazového poistenia je po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytovaných 13 úrazových dávok (§ 13 zákona) prevažne peňažného charakteru:

a.  úrazový príplatok,
b.  úrazová renta,
c.  jednorazové vyrovnanie,
d.  pozostalostná úrazová renta,
e.  jednorazové odškodnenie,
f.   pracovná rehabilitácia (vecná dávka) a rehabilitačné,
g.  rekvalifikácia (vecná dávka) a rekvalifikačné,
h.  náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i.   náhrada nákladov spojených s liečením,
j.   náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Posudzovanie miery zodpovednosti

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce (§ 195 ods. 6 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom (§ 196 ods. 1 Zákonníka práce), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že

a.  škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b.  škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti (§ 196 ods. 2 Zákonníka práce), ak preukáže, že

a.  postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody; pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných (§ 196 ods. 4 Zákonníka práce),
b.  jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
c.  zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví; za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce (§ 196 ods. 5 Zákonníka práce).

Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku v písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody (§ 196 ods. 3 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal (§ 197 Zákonníka práce).

Sadzby poistného a vymeriavacie základy v oddieli zdravotné poistenie, sociálne poistenie

 
Vyhľadať na stránke
Press Info
Aktuálne informácie zo sveta podnikania

Mária Rišková: Hovoriť o národnom dizajne je namieste

Bačíkovi a spol. musí štát dokázať úmysel spáchať škodu

Slováci stoja za firmou, ktorá identifikuje vašu depresiu či úzkosť

Na Slovensku je veľa firiem a manažérov, ktoré by spoločnosť mala vyznamenávať

Vládny balíček zmien v oblasti daní od roku 2018

Ocenenia TREND TOP 2017: Vyhrali Mika, Eset i VÚB banka
Kalendár udalostí
November 2017
P U S Š P S N
30311 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3
Tento mesiac
Aktuality

   Domov  Tlačiť  @ Kontakt Hore